Krátke poviedky: Mala to byť jedna noc

Po dnešnej noci som ho už nikdy nemala vidieť. A predsa teraz stál pred mojimi dverami...

"Ale no tááák, Dee, jeden večer ťa nezabije. Poď s nami trochu von. Nebudeme dlho, prisahám." Moja najlepšia kamarátka a zároveň spolupracovníčka Paige mi s tým už od rána nedala pokoj. 

Bol piatok, tesne pred záverečnou a naša partia sa dnes, ako každý iný piatok, chystala von. Občas som s nimi šla aj ja, ale teraz som na to už dlhšiu dobu nemala čas a aby som bola úprimná, tak ani chuť. Stále som bola zúfala z toho, že mám dvadsaťdeväť a na vyhliadke nebol ani muž, ani svadba. Nebola som totiž ten typ ženy na jednu noc. Vzťah a manželstvo pre mňa boli základom. Ale napriek tomu, že aj dnes som sa chcela doma, pri pohári vína, utápať v seba ľútosti, som po dlhom prehováraní súhlasila.

"Jeden drink," ozrejmila som. Paige natešene zatlieskala a poslala mi vzdušný bozk, na ktorý som reagovala iba pokrútením hlavou a náznakom úsmevu.

Keď konečne padla, každý mal hodinu na to, aby sa doma upravil a prišiel do klubu. Našťastie, bývala som neďaleko od svojej práce, takže som všetko pekne stíhala. Po príchode domov som si dala rýchlu sprchu a nahodila sa do čiernych úzkych šiat, ktoré mali síce nulový výstrih, ale zato odhaľovali takmer celý chrbát. Na nohy som si obula čierne sandále na podpätku a vlasy vyčesala nabok. Na tvár som si naniesla jemnú vrstvu mejkapu, maskary a rúžu. Bola som pripravená. 

Do klubu som prišla ako posledná - všetci moji priatelia tam už boli. Objednala som si teda jedno martini a s drinkom v ruke zamierila k nim. Paige už bola zrejme pod parou, pretože ma privítala opileckým objatím. Došľaka! Keď pila, bola veľmi prítulná. Dnes som vážne nemala náladu na to, ťahať ju preč od nadržaných chlapov. Preto hneď, keď som zazrela čašníka, objednala som si ďalšie martini. Toto s jedným drinkom nezvládnem. 

Ani neviem ako, zrazu mi v žilách kolovalo viac alkoholu, ako som bola schopná uniesť. Celá naša partia sa krútila v rytme hudby na tanečnom parkete. Pot sa na nás len tak leskol.

Práve sme skúšali nové tanečné kreácie, keď sa na mňa pritlačil muž. Bol odo mňa vyšší, tmavovlasý a síce bola v klube tma, jeho ostro rezanú čeľusť a plné pery som rozoznala celom presne. Začala som teda tancovať spolu s ním. 

Ako čas plynul, zvyšoval sa aj počet drinkov. Už som ani nevedela, koľko ich v sebe mám. Preto, keď mi navrhol spoločnú noc, neodmietla som. Síce to bolo proti všetkým mojim zásadám a zrejme za mňa hovoril alkohol, skončili sme uňho v byte. Asi nemusím hovoriť, čo všetko sa tam udialo. 

Na druhý deň ráno

Na druhý deň ráno som vstala o šiestej. V hlave mi bubnovalo, akoby som tam mala malú opičku, ktorá neprestajne udierala na bubon. Napriek suchu v ústach som sa vykoprcla z postele a hľadala na dlážke svoje šaty. 

Keď som bola ako-tak poobliekaná, pohľad mi zaletel k sladkému neznámemu.
Bože, tie plné pery a dvojdňové strnisko. K tomu tá ostrá čeľusť a strapaté tmavé vlasy. A, aby som nezabudla, to telo, ktoré vyzeralo ako, akoby tam ležal sám Adonis. Och! Skoro mi začali tiecť sliny, keď sa dotyčný začal v posteli mrviť. Rýchlo som sa prebrala z tranzu, schmatla kabelku a utekala kade ľahšie. 

Doma som si dopriala dlhú horúcu sprchu a hodila sa naspäť do postele. Jesť sa mi po prechlastanej noci nechcelo, zato vody by som vypila aj hektoliter. Vzala som si ibuprofén a na toaletný stolík vedľa postele som si položila pohár vody. Potom som upadla do sladkého spánku, zatiaľčo v mojej hlave víril sladký neznámy, ktorého som videla prvý a žiaľ aj posledný raz.

Zo spánku ma zrazu vytrhol otravný zvuk, ktorý sa rozliehal po celom byte. Čo to, do riti, je? Naštvaná som otvorila oči a zistila, že je to môj zvonček. Pozrela som sa na hodinky a zistila, že je jedenásť hodín ráno. Kto to môže byť? Žeby Paige? Bože, dúfam, že to nie je moja mama. Asi by ju porazilo, keby ma takto videla. 

Rozospatá som otvorila dvere a rovno ich aj zabuchla. Snívam? Alebo ešte stále spím? Keď však zaklopal na dvere, vedela som, že je to skutočnosť.
"Otvor, videl som ťa," ozval sa s potláčajúcim smiechom neznámy. Došľaka!
Pomaly som otvorila dvere a vyčarila ten najlepší úsmev, akého som bola schopná. 

"Ehm, tak, čo ťa sem privádza? Ako si ma našiel? Si snáď nejaký stalker?" Vychrlila som naňho až príliš veľa otázok, takže sa na chvíľu zatváril zmätene. Ale to robím takmer vždy, keď som v strese. Príliš veľa rozprávam.

Zdalo sa, že neznámy je môj presný opak, pretože sa iba usmial a z vrecka riflí vylovil môj mobil. Áno, správne, môj mobil! Vôbec som netušila, že som ho tam nechala. Myslela som si, že ho mám v kabelke. 

"No do riti!" načiahla som sa poň, ale muž predo mnou ho odsunul mimo môjho dosahu. Zatvárila som sa šokovane. Snáď si ho nechce nechať!
"Vrátim ti ho, ale až keď mi sľúbiš, že so mnou pôjdeš na rande."

Pokiaľ som sa doteraz tvárila šokovane, tak teraz som bola doslova omráčená. Vážne povedal to, čo povedal? Po dnešnej noci som ho už nikdy nemala vidieť. A predsa teraz stál pred mojimi dverami a prosil ma o rande.

Po chvíli uvažovania som nakoniec súhlasila. Dotyčný mi telefón vrátil so slovami, že číslo na neho mám uložené v telefóne a že sa mi ozve. 

"Mimochodom, som Daniel." Venoval mi ten najsexi úsmev, aký som kedy videla. 
"Dee, teší ma." Dal mi bozk na líce a potom bez ďalšieho slova odkráčal preč. 

Ja som zavrela dvere a oprela sa o ne. Úsmev od ucha k uchu som už ďalej nezvládala skrývať. Je možné, že som takouto absurdnou náhodou našla muža svojich snov?